18. januára 2019 vystúpili profesionálni vojaci zo súčastí 2. mechanizovanej brigády už po jedenásty krát na vrch Borsó, neďaleko maďarskej obce Hejce, kde 19. januára 2006 havaroval vojenský špeciál AN-24 s 42 člennou posádkou slovenského kontingentu vracajúceho sa z operácie KFOR v Kosove. Miesto na vrchu Borsó, kde tragicky zahynulo 41 vojakov a 1 zamestnanec Ozbrojených síl SR, je od najbližšej obce Hejce vzdialený približne 10 km. V tomto zimnom období však sneh a mráz robil pochod v značne členitom teréne ešte namáhavejším. Ani to však neodradilo 42 profesionálnych vojakov 2. mechanizovanej brigády, spolu so zástupcom veliteľa 2. mechanizovanej brigády plukovníkom Róbertom Funtaľom, vystúpiť až na vrchol Borsó a vzdať úctu a pietu svojim zosnulým kolegom, blízkym.

Na mieste kde bola dopísaná kniha štyridsiatich dvoch ľudských osudov, na mieste kedy sa pred trinástimi rokmi začala písať smutná kniha osudu štyridsiatich dvoch rodín, ktoré prišli o život svojich blízkych – príslušníkov Ozbrojených síl SR, pri pomníku obetiam leteckej havárie, sa zúčastneným prihovoril plukovník Funtaľ. Slova staršieho kaplána 21. zmiešaného mechanizovaného práporu Trebišov nadporučíka Mareka Brodyho a generálneho duchovného z Ústredia ekumenickej a pastoračnej služby v Ozbrojených silách a Ozbrojených zboroch SR plukovníka Mariana Bodolló o ľudskej pominuteľnosti a krátka spoločná modlitba zúčastnených, zavŕšili pietnu spomienku na tomto smutnom mieste. Vojaci zapálili pri drevených pamätníkoch sviece a v tichu spomínali na tých, s ktorými sa už nikdy nestretnú. Devätnásty január ostane navždy v našich srdciach, ako spomienka na obete pádu slovenského vojenského špeciálu. I dnes vyjadrená spolupatričnosť a smútok zúčastnených dokázala, že táto spomienka je aj napriek trinástim rokom, ktoré uplynuli od tragédie, stále živá.

Pochod úcty sa stal tradíciou, ktorú pred jedenástimi rokmi iniciovali príslušníci 21. zmiešaného mechanizovaného práporu Trebišov, z ktorého pochádzalo najviac padlých, tradíciou počas ktorej položením vencov, zapálením sviec k dreveným pamätníkom, minútou ticha a modlitbou duchovných spomíname na štyridsaťdva obetí osudného januárového dňa.

...nikdy nezabudneme!