Dojmy sú fantastické, lebo moje vojenské srdce pookrialo. Znovu som sa dostal do priestorov, ktoré pre mňa veľa znamenajú. Strávil som tu strašne veľa času, takže veľmi som sa tešil, že sa tu znova dostanem medzi skutočných vojakov oblečených v uniformách a bojujúcich v krásnom vojenskom prostredí. Videl som, že všetko je pripravené na vysokej úrovni. Je vidieť, že ľudia – vojaci, dôstojníci, generáli sa správali veľmi zodpovedne. Cvičenie bolo naozaj pripravené podľa mojich predstáv a cítim takú moju osobnú spolupatričnosť, tak ma to tu, ako sa hovorí, pri srdci hreje.

Určite. Ten posun je evidentný v tom, že oproti posledným cvičeniam, ktoré ozbrojené sily cvičili v takýchto formáciách povedzme pred nejakými desiatimi rokmi a podobne je tu v tom, že sa ozbrojené sily zmenili od základu. Máme plne profesionálne ozbrojené sily, nemáme už vojakov základnej služby. Sme členmi severoatlantickej aliancie, cvičíme podľa štandardov a noriem NATO. To sú tie základné zmeny, ktoré sa tu udiali a to bolo evidentné vo všetkých oblastiach – v príprave scenára cvičenia, angličtine,  mapových symboloch, veliteľských postupoch, ale aj v prístupoch veliteľov a v manévroch, ktoré som mal na tomto cvičení možnosť vidieť aj spolu s ďalšími generálmi z Klubu generálov Slovenskej republiky. Takže toto je nové.

Čo sa dá porovnať s predchádzajúcim obdobím, to je bohužiaľ naša technika, ktorú v súčasnosti ako v hlavných typoch techniky pozemných síl je zavedená stále v ozbrojených silách, a to sú bojové vozidlá pechoty a ďalšie, ktoré samozrejme by aj mňa potešilo viac, keby už tu bola nová moderná technika, ktorá zodpovedá dnešnej dobe.

Určite si na to dobre spomínam, pretože tiež som patril medzi tých šťastných ľudí, ktorým sa podarila vo vojenskej kariére napredovať od mladých dôstojníckych rokov a už ako nadporučík som chodil ako veliteľ práporu alebo potom zástupca náčelníka štábu pluku, veliteľ pluku, všetko do veku povedzme 32 rokov a podobne. Viem sa teda vžiť do tejto situácie tých mladých veliteľov na úrovni roty, práporu aj štábnych dôstojníkov na vyšších stupňov velenia. Čo je samozrejme rozdiel oproti minulosti, je v ten „dril“, ktorý panoval predtým a do istej miery taký istý možno až strach pred veľkými šéfmi, ktorí sa objavovali na takýchto cvičeniach, čo na druhej strane zasa bolo negatívne, lebo zväzovalo to ruky, inovatívnosť a invenciu, teda vynaliezavosť. Naopak, teraz pri tom cvičení som videl mladých ľudí, ktorí sú pripravení, schopní, zodpovední a majú potrebnú úroveň sebadôvery, invencie a toto je to, čo práve dnešný stav – skutočnosť, že Slovenská republika je členom Aliancie a ozbrojené sily súčasťou toho veľkého celku, to je v dnešnej dobe veľmi potrebné a teší ma to.

Práve to je na tom dobré, že som tu videl ľudí, ktorí naozaj veľmi chcú, ktorí idú za svojim cieľom. Chcem im zaželať, aby dosiahli ten vytúžený certifikát spôsobilosti, na ktorú je toto cvičenie zamerané, aby do konca dotiahli úspešne všetky ciele a úlohy cvičenia a aby dosiahli certifikát a mohli byť ako prápor zaradení do zostavy síl Aliancie.