Je to naozaj už rok? Stanica vojenskej polície, alebo v medzinárodnom žargóne MP (Military Police – odtiaľ aj poslovenčený názov „empíci“, teda príslušníci MP) na priečelí kempu, hneď vedľa cesty opäť privíta nových vojenských policajtov, koľkých už v poradí snáď ani nevedno, treba však len jedným dychom dodať, že ako jednotka FMPU (Force Military Police Unit) sú neoddeliteľnou súčasťou jednotiek UNFICYP na Afroditinom ostrove.

Mnohonárodná jednotka FMPU je rovnako ako i mnohé ostatné jednotky v rámci misie na Cypre, zmiešanou jednotkou, pozostávajúcou z príslušníkov štyroch národov. Jednotku tvoria Briti, Slováci, Maďari a Argentínci, posledné z dvoch menovaných národov však nepatria medzi profesionálnych vojenských policajtov, keďže ich materské štáty takýmito jednotkami v rámci armády nedisponujú.

Vo velení jednotky je britský Provost Marshal Major Julian Charvat, jeho zástupcom Slovenský kapitán Miloš Petrov, veliacim poddôstojníkom a veliteľom čaty je tiež Brit. Samotnú jednotku tvoria tri zmeny, v dvoch z nich sú veliteľmi Briti a od 1. februára tohto roka po prvý raz i Slovák. K neoddeliteľnej súčasti FMPU patria i dvaja britský vyšetrovatelia, ktorí pracujú ako detektívi v populárnom seriáli CSI (Crime Scene Investigators).

Čo teda robia naši vojenskí policajti a aké sú ich úlohy? Ak práve neoddychujú po šesťdennej túre denných a nočných zmien, sú dvadsaťštyri hodín denne pripravení na riešenie dopravných nehôd vo všetkých troch sektoroch na Cypre, riešení kriminálnych deliktov týkajúc sa príslušníkov UN, ako i riešení rôznych drobných roztržiek v mestách, tu na Cypre. Vykonávajú rôznorodú činnosť zameriavajúcu sa na všetky spektrá denného života jednotiek na Cypre. K ich úlohám takisto patria i sprievody dôležitých diplomatických a vojenských osôb, ako napríklad pravidelné stretnutia prezidentov z Cyperskej republiky a tzv. „Severocyperskej Tureckej republiky“.

Nazrime aj do priestorov policajnej stanice a spýtajme sa niekoľkých z nich, čo im rok na Cypre dal a čo vzal.

Nadrotmajster Marián Vincent je profesionálnym vojakom dvadsať rokov. Počas svojej bohatej kariéry vystriedal niekoľko útvarov OS SR, v roku 1996 bol na svojej prvej misii ako ženista v bývalej Juhoslávii, slúžil ako príslušník 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline, v roku 2001 bol na misii UNMEE v Etiópii a Eritrei v horúcej Afrike. Rok 2005 mu priniesol honor absolvovať kurz špeciálnych jednotiek v USA, v roku 2007 už ako vojenský policajt navštívil misiu EU Althea v Bosne a Hercegovine a v roku 2010 úspešne prešiel aj misiou v Afganistane - má teda s čím porovnávať. Aký dojem na neho spravila misia na Cypre?

Nrtm. Marián Vincent: „Počas môjho pôsobenia v misii som mal možnosť vyskúšať riadenie troch rôznych britských veliteľov zmien, pričom každý z nich mal úplne odlišný štýl riadenia. Všetci boli z radov záložných jednotiek a teda povolaním viac civili v uniforme ako vojaci. Ak by som mohol porovnať britský systém so slovenským, v britskom sa viac akcentuje striktné dodržiavanie systému riadenia a velenia, naopak v našom systéme sa zdôrazňuje samostatné rozhodovanie a flexibilné riadenie pri pridelení väčšej veliteľskej právomoci aj nižším stupňom – samozrejme s plnou zodpovednosťou. Profesionálne z branže vojenskej polície som novinky nezaznamenal, aplikoval som svoje poznatky a skúsenosti. V porovnaní s predchádzajúcimi operačnými nasadeniami toto bolo jednoduché. Z vlastnej skúsenosti som zistil, aké to je vychádzať s rôznymi národnosťami a hlavne s nimi pracovať. Nepáčil sa mi dvojitý štandard, ktorý sa občas v misii aplikuje. Ako prínos hodnotím vylepšenie slovnej zásoby a praktickej hovorovej angličtiny. Veľmi sa mi páčil prístup nadriadených a schopnosť ich ocenenia kvalít podriadených, je dobré identifikovať si podriadených s potenciálom a ten ďalej rozvíjať.“

Nadrotmajster Radovan Januška slúži v OS SR pätnásť rokov a ako prvý Slovák sa stal veliteľom zmeny u FMPU, v roku 2000 absolvoval svoju prvú misiu na Golanských výšinách v Sýrii pod mandátom OSN UNDOF, slúžil v Prápore okamžitej reakcie a v roku 2007 bol vyslaný na plnenie úloh do misie EU Althea v bosniackej Tuzle a Sarajeve ako vojenský policajt, v roku 2010 už ako príslušník Skupiny pre riešenie krízových situácií prežil pol roka v Afganskom Kandaháre a po deviatich mesiacoch aklimatizácie a úspešnom absolvovaní štúdií v nemeckom Garmisch-Partenkirchene, slúži v jednotkách UNFICYP tu, na Cypre. Ako teda hodnotí svoje pôsobenie v jednotke FMPU?

Nrtm. Radovan Januška: „Po prvý raz sa stretávam na svojej zahraničnej misii s argentínskymi a maďarskými vojakmi, môžem teda povedať, že mi to prinieslo mnoho nových priateľstiev i skúseností. Robotu, ktorú tu na Cypre vykonávame, nepatrí medzi našu doménu doma na Slovensku, musel som sa teda učiť veľa nových vecí a to v inom ako mojom rodnom jazyku. Snažil som sa však vykonávať prácu poctivo a najlepšie ako viem, čo mi bolo následne zhodnotené mojím menovaním do funkcie veliteľa zmeny (Shift Commander). Na Cypre som mal v rámci krátkej dovolenky i svoju rodinu, ktorá si tu, myslím, užila krásne chvíle. Splnil som si dokonca i sen o mojom koníčku a počas voľných chvíľ som zrekonštruoval Škodu 120 GLS, teda kus našej Slovenskej histórie na ostrove. Domov si v skutku odnášam „vrece“ nových skúseností“.

Rotný Jaroslav Kapusta je profesionálnym vojakom sedemnásť rokov a za tento čas, slúžil u martinského Práporu okamžitej reakcie od jeho vzniku. V roku 2000 bol veliteľom jednej zo slovenských pozícií na sýrskych Golanských výšinách v misii UNDOF, v roku 2003 otváral Česko-slovenský prápor v Kosove a v roku 2007 ako príslušník Skupiny pre riešenie krízových situácií odišiel plniť úlohy do Bosny a Hercegoviny, Vianoce roku 2009-2010 prežil v Afganistane a po absolvovaní školy v nemeckom Garmisch Parten Kirchene odcestoval na stredomorský Afroditin ostrov. Splnil si aj on nejaké sny na slnkom spálenom ostrove?

Rtn. Jaroslav Kapusta: „Tradične ako všetci moji kolegovia som sa zlepšil v anglickom jazyku. Je skvelé, že v rámci voľna máme možnosť pracovať na rozvíjaní fyzickej kondície a posúvaní limitov telesnej prípravy. Pracovne som nadviazal mnohé profesionálne priateľstvá, ktoré verím, pretrvajú aj po návrate z misie. Tréning a náročné klimatické podmienky, aj v porovnaní s Afganistanom ma prekvapili. Napriek tomu, že percepcia verejnosti o misii na Cypre je značne zdeformovaná a označuje sa ako „beachkeeping mission“, musím konštatovať, že sa jedná o bludný názor laikov. Jednoznačne, systém s rozdelením služieb v rámci FMPU, kedy slúžime 3 denné služby, 3 nočné a následne 2 dni voľna, je na obdobie 12 mesiacov veľmi náročný až vyčerpávajúci, najmä v týchto klimatických podmienkach. Pri vonkajších teplotách okolo 45°C sa teploty v autách pohybujú zhruba okolo 60–70°C a klimatizácie fungujú len krátkodobo, skúste takto šoférovať niekoľko hodín,“ dodáva s úsmevom sympatický športovec Jaroslav.

Rotný Rastislav Bološ obliekol uniformu pred devätnástimi rokmi a začínal ako ženista v roku 1997-1998 vo Východnom Slavónsku v bývalej Juhoslávii v jednotkách UNTAES, v roku 1999 v misii AFOR. Bol príslušníkom Práporu okamžitej reakcie, odkiaľ bol vyslaný v roku 2000 - 2001 v misii UNDOF na Golanských výšinách, následne slúžil v rokoch 2003 - 2004 v Iraku. Spolu so svojou jednotkou oslávil Silvester roku 2009-2010 v prašnom Afganistane a len o rok neskôr trávi čas ako príslušník FMPU na Cypre. Spravil kus cesty a ako ďalší zo Slovákov zodpovedal za odlúčenú jednotku FMPU v Dherynei, ako sa mu teda pracovalo bez pomoci svojich slovenských kolegov?

Rtn. Rastislav Boľoš: „Do misie som prišiel s nižšou úrovňou znalosti anglického jazyka, ale prostredie samotné ma nútilo na sebe pracovať a denne sa zlepšovať. Toto hodnotím ako hlavnú pridanú hodnotu vyslanie do misie na Cypre. V rámci môjho pracovného zaradenia som mal na starosti odlúčené pracovisko FMPU v Dherynei ako jeho veliteľ. Vykonávali sme časté neplánované kontroly na dodržiavanie poriadku a disciplíny v rámci oblasti letovísk Agia Napa, Paralimni a Protaras, zabezpečovali sme hliadkovú činnosť na letisku v Larnake a prakticky sme demonštrovali prítomnosť vojenskej polície v oblasti. Sekundárne sme kontrolovali Sektor 4 kde pôsobí, ako veliaca národnosť, slovenský kontingent. Vo voľnom čase som pravidelne aktívne športoval a zlepšil som sa v atletike. Aj v misii pozorne sledujem dianie doma na Slovensku, predsa len, hlavne pokiaľ sa týka sociálneho zabezpečenia a systému výsluhových príspevkov profesionálnych vojakov, celý systém je nestabilný – toto vojakom na misiách na pokoji nepridáva.“

Čo dodať na záver? Snáď len toľko: Slovenskí vojenskí policajti sa na Afroditinom ostrove nestratili, vždy dosahovali nadštandardné výsledky, o čom svedčí aj fakt získania prestížnej pozície veliteľa zmeny nrtm. Radovanom Januškom. Ich časté zaraďovanie do služieb kde pomáhajú služobne mladším a menej skúseným zahraničným kolegom len potvrdzuje tieto slová. Stále mám v pamäti príhovor zástupcu náčelníka GŠ generálporučíka Jaroslava Vývleka, ktorý predniesol pri odlete našej rotácie na Cyprus na bratislavskom letisku: „vzorne reprezentujte Slovenskú republiku a jej Ozbrojené sily“. Naši vojenskí policajti na veliteľstve misie UNFICYP v Nikózii tieto slová naplnili do bodky.