Príslušníci Sektoru 4 nasadení v nárazníkovej zóne počas duchovnej púte v Agia Marina

Každý rok si obyvatelia Cypru hlásiaci sa k pravoslávnej cirkvi pripomínajú v dňoch 16. a 17. júla sviatok Santa Marina, pri ktorom už tradične asistujú aj slovenskí príslušníci misie UNFICYP. Aj tento rok cyperčania oslávili sviatok v kostolíku Santa Marina ležiaceho v nárazníkovej zóne neďaleko obce Deryneia na Cypre, len niekoľko metrov od tureckej pozície, ktorú strážia ozbrojení príslušníci Tureckej republiky Severného Cypru.

Už v prvý deň sa tejto tradičnej duchovnej púte zúčastnilo takmer 500 návštevníkov. Púť sa začala 16. júla večernou liturgiou a viedol ju hlavný pravoslávny patriarcha z Paralimni. Nadriadenou duchovnou autoritou patriarchu je arcibiskup sídliaci v Nikózii, ktorého príchod do Agia Mariny sa uskutočnil v nasledujúci deň.

Kostolík v Agia Marine bol postavený v prvej polovici 12. storočia a jeho novšia časť bola dostavaná v 15. storočí. Spočiatku bol považovaný za kláštor, dnes je to kostol. Hneď vedľa kostola je jaskyňa, v ktorej je podľa legendy zázračná voda. Využívajú ju najmä mladé rodiny, ktoré v tejto vode kúpu svoje deti. Po okúpaní detí, mokré ošatenie detí zavesia podľa tradície na neďaleký strom. V súčasnosti sa touto vodou polievajú aj starší ľudia, ktorí majú kožné choroby a jej liečivá sila ich uzdravuje. Liečivá voda v jaskyni je vhodná aj na pitie, kým v neďalekej studni je len slaná voda. Asi 200 metrov od kostolíka Santa Marina sa nachádza v kamennej ceste ženský odtlačok chodidla. Podľa legendy ide o odtlačok chodidla Mariny, podľa ktorej je pomenovaný kostol. Pútnici rad radom prikladajú bosú nohu na tento odtlačok chodidla a veria v uzdravenie z ťažkých chorôb.

So zabezpečením prechodu ku kostolu Agia Marina v nárazníkovej zóne pomáhali po obidva dni príslušníci Sektoru 4, najmä zo CP-10, ktorých riadil major Patrik Tanyasi a nadporučík Vladislav Gašpar. Vojaci riadili najmä usmerňovanie a parkovanie civilných vozidiel. Prostredníctvom vysielačiek komunikovali aj rotmajster Ján Lacika, rotmajster Ivo Gubala a čatár Richard Mydlo. Slovenským vojakom poskytli podporu aj maďarskí a srbskí kolegovia. V prvý deň púte prišiel skontrolovať priebeh organizovania a presunu civilných vozidiel aj veliteľ Sektoru 4 podplukovník Adolf Uličný.

Púť vyvrcholila druhým dňom za účasti ešte väčšieho množstva veriacich, pričom bol v nasadení ešte väčší počet vojakov zo Sektoru 4.