Výcvik v prežití

Prežitie v neznámom teréne je samo o sebe náročná činnosť, ktorú zvládne len odhodlaný jedinec schopný prekonávať náročné situácie, improvizovať a využiť všetky svoje schopnosti. O to náročnejšie je dokázať prežiť v neznámom teréne na území obsadenom protivníkom.

Funkcia výkonný letec Vzdušných síl OS SR naznačuje možné využitie našich pilotov na bojové nasadenie. Slovenská republika je členom NATO a vojenský konflikt na území susedného štátu, to všetko sú dôvody, pre ktoré je nutné venovať sa aj témam ako prežiť po katapultáži alebo núdzovom opustení lietadla na nepriateľskom území. A tu platí dvojnásobne: „Vôľa prežiť znamená odmietnuť sa vzdať.“

Práve na zvládnutie takejto činnosti sa výkonní letci Zmiešaného krídla Sliač v dňoch od 20. do 24.apríla 2015 presunuli do oblasti Úhorná  kde vykonali výcvik v prežití. Výcviku sa zúčastnil príslušník štábu leteckého krídla, 6 príslušníci bojovej letky, 6 príslušníci výcvikovej letky, dvaja inštruktori padákovej výsadkovej a záchrannej služby a jeden príslušník obväziska.

Počas úvodnej prednášky v deň nástupu boli výkonní letci oboznámení z námetom výcviku: Katapultáž alebo núdzové opustenie lietadla nad nepriateľským územím, urýchlené opustenie priestoru dopadu, presun na určenú kótu a vyčkanie špeciálnej jednotky určenej na záchranu, následný utajený presun nepriateľskými pozíciami.

Počas samotného výcviku sme si ukázali: včasné rozpoznanie nebezpečných priestorov (mínových polí, strážnych stanovíšť, zvýšeného pohybu vojenských jednotiek atď.), akým spôsobom sa striasť prenasledovateľov, stopovacích psov, obranu pred útokom psov.

Všetky tieto témy sa inštruktori snažili zakomponovať do výcviku tak aby do seba v časovom slede zapadali. Možno by sa zdalo, že prežitie v mierových a bojových podmienkach sa nebude diametrálne odlišovať, opak je však pravdou. Od klesania na padáku, kedy sa pilot snaží dopadnúť od vraku vlastného lietadla čo najďalej cez činnosť po doskoku, zahájenie vlastného presunu, po obstarávanie stravy alebo vyriešenie prístrešku respektíve úkrytu až po samotné vyzdvihnutie záchrannými skupinami. 

Počas klesania na padáku sa pilot snaží v závislosti na podmienkach skrátiť dobu strávenú vo vzduchu na čo najkratšiu. Musí rátať s tým že je zo zeme pozorovaný, pritom však sám sleduje situáciu pod sebou a snaží sa ju využiť vo svoj prospech ( dopad mimo obývaných miest, dislokácii vojsk, komunikácií, ...). Okamžite po pristáti musí vyhľadať miesto bezpečné pre prípravu predmetov núdzovej dávky, zorientovať sa, zistiť svoj zdravotný stav, vypracovať plán prežitia atď. Ak je to možné čo najskôr vyraziť. Prvé hodiny sú najdôležitejšie. Zajatý pilot je pre protivníka neoceniteľný zdroj informácií. Preto urobí všetko, aby ho zajal v čo najkratšej dobe. Ak dokáže túto dobu predĺžiť, môže byť úspešný. Napríklad ak sa pilot dokáže v teréne pohybovať rýchlosťou 6 km/h (v závislosti od náročnosti terénu, prestávky na sledovanie okolia...) protivník by bol nútený do hodiny uzavrieť kruh o priemere 38 km, čo je náročné na logistiku, personálne aj technické zabezpečenie.  Ak by sa mu podarilo v tomto tempe pokračovať niekoľko hodín kým ho protivník obkľúči vytvoril by si dostatočne veľký manévrovací priestor, v ktorom sa môže pohybovať aj niekoľko dní.

Pri nácviku presunov sme dbali na spojenie niekoľkých nevyhnutných faktov dôležitých pre úspešné unikanie prenasledovateľom. Samotný pohyb je základným demaskujúcim prejavom, ktorý ďalej spôsobuje napríklad hluk, stopy, odlesky predmetov atď. Čím rýchlejšie sa snažíte prekonať určitý úsek, tým sa tieto demaskujúce prejavy stávajú výraznejšie. My sme s našimi výkonnými letcami pracovali na eliminácii týchto prejavov a cvičili rýchly ale nehlučný pohyb v teréne v denných aj nočných podmienkach kedy sme sa snažili tiež využiť maskovacie vlastnosti samotného terénu ktorým sme prechádzali.

Pri úniku pred prenasledovateľmi nie je čas vybudovať prístrešok, ktorý by spĺňal základné požiadavky úspešného prežitia v mierových podmienkach (ochrana pred chladom, vetrom, snehom, hmyzom...). Miesto na odpočinok sme riešili vyhľadaním miesta ktoré bez akejkoľvek alebo len minimálnej úpravy spĺňali niektoré z požiadaviek ideálneho prístrešku. Ďalej museli spĺňať aj požiadavky ochrany v nepriateľských zónach (ťažký až nemožný prístup vojenskej techniky, väčšia vzdialenosť od vodného zdroja, skrytý a nepozorovaný ústup v prípade potreby...). Tento úkryt musel zabezpečiť aj možnosť skrytého pozorovania okolitého terénu. Našim výkonným letcom sa naozaj podarilo nájsť niekoľko zaujímavých úkrytov spĺňajúcich tieto požiadavky.

Protivník dokáže v priebehu 1 – 2 hodín nasadiť na vašu stopu vycvičeného psa. Ako som už písal vyššie čím väčšiu vzdialenosť sa výkonným letcom podarí prekonať za túto dobu tým  majú väčší priestor na manévrovanie. A to je hlavný dôvod ich rýchlosti. V takejto chvíli je čas na zahladzovanie stôp, manévrovanie atď. Existuje niekoľko základných pravidiel pri tejto činnosti (meniť smer pohybu v čo najostrejších uhloch, vytváranie uzavretých pachových bludísk, postupovať s vetrom v chrbte alebo bokom na vietor, prekonávaním vodných tokov, využitie chodníkov zveri...). Počas presunov sme z výkonnými letcami nacvičovali takéto spôsoby pohybu v teréne. Treba si uvedomiť že pes bude len taký rýchly, ako je rýchly jeho psovod. Pokiaľ však  pilot zaregistruje štekot psa je isté že prenasledovatelia nie sú za ním viac ako 1 km.

Blížiaci sa štekot psa pilota utvrdí v tom, že prenasledovatelia sú rýchlejší a kontakt s ním je neodvrátiteľný. To čo pilot vie, psovod iba tuší a to je pilotova výhoda, ktorú musí využiť vo svoj prospech. Ak ešte môže zrýchliť a využiť terén na svoje krytie tak to urobí. Druhá možnosť je počas úteku zahájiť prípravu na obranu (vyzlečie kus odevu alebo použije „padákovinu“ na vytvorenie bandáží na ruke, vytiahne a odistí zbraň – pištoľ, nôž).  A práve túto činnosť nacvičovali naši výkonní letci. Pes beží v teréne rýchlosťou zhruba 35 km/h. Ak bude vypustený od vás vo vzdialenosti 100 m, prebehne túto vzdialenosť približne za 10 s . A to je presne pilotov čas na svoju obranu. Presný postup a nácvik zaujatia obrannej polohy a zahájenie mierenej streľby si každý z výkonných letcov vyskúšal priamo vo vhodnom teréne. Inštruktori priamo predviedli ako vykonať obranu nožom alebo obranným nástrojom a spôsoby ako viesť úder.

Po skontaktovaní sa so špeciálnou záchrannou skupinou bude ďalej prebiehať utajený presun nepriateľským územím pod vedením veliteľa tejto skupiny. Tá bude mať svoje inštrukcie kde pilota odviesť. Ich ústupové trasy budú pripravené tak, aby naďalej miatli prenasledovateľov, alebo sa ich celkom zbavili. Budú sa pohybovať v ťažko prístupných miestach, ktoré budú schopní aj prenasledovatelia prekonať len s veľkými ťažkosťami alebo pomocou horolezeckej techniky. Napríklad premostením niekoľko desiatok metrov dlhej a hlbokej rokliny horizontálnou lanovkou a následným správnym odstránením lana dokážu prenasledovateľov zdržať na niekoľko hodín. Pri tejto činnosti však je potrebné aby výkonný letec maximálne spolupracoval a bez problémov nasledoval záchrannú skupinu. A táto činnosť bola ďalším bodom na programe tohoročného výcviku prežitia. Každý výkonný letec si vyskúšal prekonanie pripravenej lanovej dráhy a improvizované spôsoby zlanenia bez použitia horolezeckej techniky.

Tradične naši výkonní letci čas prípravy na nočný presun dokážu využiť aj na výrobu rôznych nástrojov. Tentokrát sa rozhodli pre výrobu fakle, ktorej funkčnosť sme ale z bezpečnostných dôvodov vyskúšali ešte pred zahájením nočného zamestnania v bezpečí areálu chaty. Z pohľadu inštruktora myslím, že päť dní strávených v oblasti obce Úhorná splnilo svoj cieľ. Pri aktívnom prístupe výkonných letcov a správnou organizáciou jednotlivých zamestnaní sa dokáže aj v tak krátkej dobe objasniť, ale čo je dôležité aj precvičiť, množstvo učebných tém. Unavené ale spokojné tváre výkonných letcov na korbe Aktisu počas cesty späť hovorili za všetko.