V Lešti sa pripravovali pre prácu vo výškach

V priestoroch Centra výcviku Lešť sa v druhý novembrový týždeň uskutočnil kurz obnovenia spôsobilostí pre výškové práce. Viedol ho major Igor Lišaník z odboru špeciálneho výcviku. „Je určený predovšetkým pre príslušníkov zvolenskej 2. brigády vzdušných síl, ktorí zabezpečujú spojenie pre vzdušné sily. Cieľom je ich preškoliť, precvičiť a preveriť zručnosti pri pohybe na stožiaroch spojovacích zariadení. Zistiť, či sú spôsobilí na takéto práce, lebo keď dlhšie časové obdobie nerobia práce vo výškach, tak strácajú praktické návyky. Snažíme sa ich každý rok preškoľovať, minulý rok nám to pandemická situácia nedovolila, aby mali platné oprávnenia na spomínanú činnosť.“ Na výcvik sa využíva zrekonštruovaný výcvikový prostriedok lezecký trenažér Jakub Climbing. Podľa majora Lišaníka výcvikový trenažér je komplexným výcvikovým zariadením pre nácvik a tréning profesných činností, ktoré sú spojené s vlastným pohybom pri prekonávaní zvislých prekážok a výkonmi vo výškach. V prvý deň kurzu jeho frekventantov čakalo preskúšanie, aby inštruktori odboru špeciálnych činností videli ako na tom sú a potom ich čakal ďalší odborný výcvik. V závere kurzu zasa písomný test a až na základe neho a praktických úloh dostali oprávnenie na ďalšie časové obdobie. Major Lišaník i kapitán Jozef Kolek z odboru špeciálneho výcviku boli spokojní s aktivitou a prístupom frekventantov kurzu k plneniu praktických úloh. Starší spojár slobodník Radoslav Ľupták považuje kurz za výbornú príležitosť znova si zopakovať mnohé úkony, ktoré potrebujú pri svojej práci pri údržbe spojovacích zariadení. „Ide hlavne o rôzne úväzové techniky. Pomáha nám zlepšiť sa v praktickej činnosti. Inštruktori nám vždy ukážu tie správne postupy, opravia naše prípadné chyby a nedostatky. Pri mojej konkrétnej práci na spojovacích zariadeniach v Slanských vrchoch, ale aj na Chopku mi tieto vedomosti veľmi pomáhajú.“ Jeho skúsenejší kolega rotný Radoslav Nemčok je na takomto kurze už po siedmy raz. „Vždy sa naučím niečo nové, potrebné, aby som mohol bezpečne vykonávať práce na stožiari pri ladení, ale aj výmene niektorých súčastí. Dobré je aj to, že sa na kurze stretne približne rovnaká partia, navzájom si vymeníme skúsenosti.“ Technik čatár Matúš Krivuš pripomína, že pomáhajú zabezpečovať rádiokomunikačný systém pre vzdušné sily, aby bolo zabezpečené stále a kvalitné spojenie s lietadlom vo vzduchu. „Robíme pravidelné prehliadky, plus zásahy v prípade výpadku elektrickej energie. Hoci je zariadenie zabezpečené záložnými zdrojmi, niekedy sú problémy. Vtedy tam treba ísť. Samozrejme sú aj mimoriadne výjazdy na kopce, keď ich nevieme diaľkovo ovládať. Niekedy to veru nie je jednoduché. Dodnes si pamätám na výjazdy na kopce v Slanských vrchoch v zime. Poriadne mrzlo, bolo množstvo snehu. Kým sme sa na miesto dostali zo Zvolena, trvalo nám to vyše 5 hodín. Nasledovali štyri hodiny práce v mrazivom počasí pri odstránení poruchy a následne cesta späť. Zažili sme na stromoch i stožiaroch vyše metrovú námrazu, mráz doslova trhal buky. Keď pri búrkach udrie blesk do stožiara, čo sa niekedy pri búrkach stáva, treba vymeniť časti použitej technológie. Vo výške to nie je jednoduché, lebo náš najvyšší stožiar má 65 metrov,“ spomína čatár Krivuš niektoré momenty svojej práce pri zabezpečovaní spoľahlivého spojenia pre vzdušné sily.